Dôveru vláde som nevyslovil.

Po dlhej rozprave k Programovému vyhláseniu vlády, ktorá trvala 6 dni sme hlasovali o dôvere vlády. Programové vyhlásenie vlády ma nepresvedčilo o tom, že táto vláda si zaslúži moju dôveru a tak som hlasoval proti. Uvádzam tu v plnom znení môj príspevok v rozprave k Programovému vyhláseniu vlády:

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci

na úvod by som aj ja chcel zaželať nášmu predsedovi Národnej rady , Andrejovi Dankovi skoré uzdravenie, veľa zdravia a takisto aj premiérovi Robertovi Ficovi rýchle uzdravenie, aby sa mohli vrátiť do pracovného procesu a plnohodnotne pracovať.

O programovom vyhlásení vlády rokujeme už šiesty deň.  K jeho obsahu, ako aj k jednotlivým bodom programového vyhlásenia sa už vyjadrili niektoré panie poslankyne, páni poslanci aj členovia vlády. Vypočuli sme si prejavy konštruktívne i deštruktívne. Prejavy štátnického charakteru,  ale aj prejavy vhodné  do pohostinstiev 4.cenovej skupiny. Niektoré prejavy k programovému vyhláseniu vlády boli vecné. Iné emotívne a mnohé boli haniace až dokonca  urážajúce.

Niektorí Programové vyhlásenie obhajujú a iní kritizujú. Čo je legitímne a akceptovateľné. Dávajú návrhy na riešenie problematiky, ktoré obsahuje programové vyhlásenie vlády. Keby niekto urobil analýzu môjho dnešného príspevku, asi by nenašiel slovo, ktoré by tu za ten dlhý čas niekto nepoužil. Asi nie je oblasť Programového vyhlásenia, ku ktorej by sa niekto nevyjadril .

Dovoľte mi, aby som sa k dôležitému dokumentu, akým programové vyhlásenie vlády nesporne je, vyjadril aj ja, ako  člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a  tiež ako člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBU . Vyjadrím sa krátko k tzv. „silovým zložkám“, k bezpečnostným zložkám štátu. V oblasti bezpečnosti oceňujem to, že programové vyhlásenie vlády veľmi detailne rozoberá aj informačnú a kybernetickú bezpečnosť. Budem veľmi pozorné sledovať kroky vlády a všetky navrhované legislatívne úpravy v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti a využijem znalosti získané z mojej profesie   na analýzu ponúkaných riešení.

 Vláda v programovom vyhlásení sľubuje posilnenie „kompetencii výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov a vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody“. Tu mám jednu otázku. Či to platí už aj pre terajšieho prezidenta Tibora Gašpara, aby si pred výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť obhájil svoju kompetenciu na výkon funkcie alebo tento záväzok bude platiť až pre ďalšiu vládu?

Ak by Programové vyhlásenie malo iba tieto časti (obrana a bezpečnosť), tak by sa dalo polemizovať o jeho podpore. Problémom v týchto dôležitých  rezortoch nie je obsah dokumentu, ale niektoré osoby na dôležitých postoch, o ktorých, vo všetkej úcte, pochybujem. Pochybujem o tom, že realizácia zámerov Programového vyhlásenia sa stane skutočnosťou a nezostanú to len prázdne slová na papieri.

Ale viac k tejto časti Programového vyhlásenia vlády prednesie môj  skúsenejší kolega Ľubo Galko, ktorý bude hovoriť o stanovisku SaS k uvedenej oblasti.

Na základe svojich niekoľkoročných skúseností vo vedení samosprávy môžem povedať, že tento zásadný vládny dokument predkladá opatrenia, ktoré sa týkajú najrôznejších oblastí života občanov.

Jednou takou významnou oblasťou Programového vyhlásenia je bezpochyby aj oblasť o Cestovnom ruchu. Bohužiaľ, tejto oblasti sa Programové vyhlásenie venuje iba okrajovo a ani ostatní diskutéri jej nevenujú patričnú pozornosť.  Keby sme to vyjadrili matematický podľa počtu slov, tak Cestovnému ruchu je venovaných niečo nad pol percenta slov a iba 12 krátkych viet z tohto 70 stranového, obsiahleho dokumentu. Možno práve tu chýba ta povestná „vata“ a veľa slov netreba, ale nie je to tak. Okrem prísľubu zavedenia daňových zvýhodnení a osobitných stimulov pre rozvoj slovenského kúpeľníctva takmer žiadne konkrétne veci, riešenia neprináša. Len niekoľko konštatovaní.

Pritom v roku 2014 mal prínos cestovného ruchu do HDP takmer 2 miliardy €,  (HDP 2014=74,655 miliardy), čo predstavovalo 2,7% HDP.

Som starostom v obci Terchová, ktorá je turistickým a rekreačným centrom.  Cestovný ruch je pre našu obec „hlavným, dominujúcim priemyslom“.  Aj keď sa necítim byť odborníkom v oblasti cestovného ruchu, pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí sa ním živia a pozorne ich počúvam. Aj napriek tomu, že od roku 2011 máme účinný Zákon o podpore cestovného ruchu (č. 91/2010 Z.z.), podpora je podľa nich nedostatočná. Alebo iba zle nastavená?!

Na financovaní rozvoja cestovného ruchu sa podieľajú:   a) štát,  b) vyššie územné celky, c) obce, d) fyzické a právnické osoby – toľko citát zo zákona.

Dnes preberáme Programové vyhlásenie vlády, preto nás zaujíma aké bude financovanie a podpora zo strany štátu pre jeho rozvoj. Štát, v zmysle zákona O podpore cestovného ruchu, dotuje krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu a financuje SACR (Slovenská agentúra pre cestovný ruch) ako príspevkovú organizáciu. Táto agentúra dostala na svoju činnosť a aktivity v rokoch 2015, 2014, 2013  viac ako 12,7 milióna €. (2015 – 3,5 milióna €, 2014 takmer 5,5 milióna €, v 2013 to bolo 3,7 milióna €.) Podpísaný kontrakt na rok 2016 predstavuje sumu viac ako 4 milióny €.  Čo nie je malá suma.

Keď si pozrieme štatistiku, tak uvedený zákon od svojej účinnosti umožnil, aby štát podporil prostredníctvom krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu (KOCR, OOCR) rozvoj cestovného ruchu priamo v regiónoch dotáciami za roky 2012 až 2015 v sumáre 14,7 milióna €.

(2012 – 3,281 milióna €, 2013 – 3, 393 milióna €, 2014 – 3, 708 milióna €, 2015 – 4, 328 milióna €)

A ako sa toto všetko prejavilo v návštevnosti? Ukážem na týchto grafoch.

graf1

graf2

2008 –      4, 083 milióna návštevníkov, 12,464 milióna prenocovaní

2009 –      3, 381 milióna návštevníkov, 10,391 milióna prenocovaní

2010 –      3, 392 milióna návštevníkov, 10, 367 milióna prenocovaní

2011 –      3, 571 milióna návštevníkov, 10, 525 milióna prenocovaní

2012 –      3, 774 milióna návštevníkov, 10,908 milióna prenocovaní

2013 –      4, 049 milióna návštevníkov, 11, 487 milióna prenocovaní

2014 –      3, 728 milióna návštevníkov, 10, 900 milióna prenocovaní

2015 –      4, 330 milióna návštevníkov, 12, 350 milióna prenocovaní

Nebudem rozoberať podrobnú štatistiku návštevnosti za uplynulé obdobia. Jej vývoj si môžete pozrieť a porovnať za predchádzajúce roky na stránkach SACR alebo štatistického úradu. No aj napriek podpore štátu, vývoj návštevnosti nie je dobrý. Prakticky okrem roku 2013, kedy sa dostala na úroveň roku 2008 ,v ostatných rokoch stagnuje. Až v roku 2015 sa zvýšila návštevnosť oproti roku 2008 o približne 250 tisíc osôb. Takže 7 rokov nám trvalo, aby sme sa po kríze skonsolidovali a návštevnosť sa dostala na pôvodnú úroveň. Každá  normálna krajina, ktorej záleží na rozvíjaní cestovného ruchu by prijala opatrenia na zlepšenie a odvrátenie stavu oveľa skôr. 

Odborníci tvrdia, že inšpiráciu na tvorbu zákona o podpore cestovného ruchu sme čerpali od našich rakúskych susedov.  Súhlasím, veď načo experimentovať, vymýšľať niečo nové, keď u susedov to funguje. Žiaľ, u nás podpora nezafungovala tak, ako by sme očakávali. Zákon našich susedov nebol prevzatý dôsledne.  Umožňuje totiž, aby na riešenom území, kde v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu vznikne OOCR, ostali aj subjekty (obce, firmy, podnikatelia), ktoré sú tzv.  „čiernymi pasažiermi“.  To znamená, že do organizácie, ktorá tieto subjekty združuje, neprispievajú  do spoločného mešca ale benefity z nej čerpajú. Pýtate sa ako? Jednoducho tak, že členstvo v OOCR je dobrovoľné. V praxi to znamená, že ak je obec členom OOCR, nemusia byť všetky subjekty členmi, ale veľa výsledkov činností OOCR sa nedá oddeliť – čerpajú a užívajú ich jednoducho všetci.

Toto  je len jeden z príkladov, nad ktorým je potrebné zamyslieť sa, a urobiť opatrenia, aby podpora cestovného ruchu bola efektívnejšia. Možno by bolo naozaj dobre ísť do Tirolska a ten ich zákon okopírovať do bodky.

Milé dámy, vážení páni, niekto by mohol tvrdiť, že na podporu CR stačí iba zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť dane, odvody a odbúrať  byrokraciu. Načo vymýšľať nové zákony a rôzne druhy podpory. Áno, určite aj toto bude mať veľmi pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, lebo v ňom veľa aktérov podniká. Ale v tejto oblasti je aj veľa vecí, ktoré nemôžu byť predmetom podnikania a musí sa o ne starať štát, obec,  resp. organizácie zriadené na tento účel. Predstavme si len také udržiavanie turistických chodníkov, cyklotrás a podobne…

Patričná pozornosť cestovnému ruchu a jeho podpore by určite pomohla aj slovenskému vidieku. Miestam, ktoré môžu turisti navštíviť, pretože majú prírodný či kultúrny potenciál. Niektoré sa nachádzajú v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť  a  ľudovo povedané „líšky tam dávajú dobrú noc“.  Určite by to pomohlo aj k vytvoreniu nových pracovných príležitostí  a zníženiu nezamestnanosti, čo aj konštatuje uvedené Programové vyhlásenie vlády.

Vážené kolegyne, kolegovia, aj to, že takej významnej oblasti, akou Cestovný ruch bezpochyby je, sa Programové vyhlásenie venuje nedostatočne, bude  dôvodom, že toto Programové vyhlásenie  osobne nepodporím a dôveru tejto vláde nevyslovím.

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť.

Späť na hlavnú stránku

pošli na vybrali.sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *